Kto by len nechcel chytať ryby v krásnej krajine s obrovským množstvom vodných plôch, milých ľudí a samozrejme dobrého vína a smradľavého syra. Tieto argumenty presvedčili aj mňa a keďže obdobie kedy sa u nás môže chytať nonstop už skončilo, balím svoje rybárske veci a vyrážam do Francúzska spoznať túto krajinu aj po rybárskej stránke.

Cesta ubehla bez problémov a ja už stojím na brehu jazera kde by som mal stráviť nasledujúcich sedem dní. Víta ma vychádzajúce jesenné slniečko ktoré ešte viac zvýrazňuje hmlu ktorá tajomne zakrýva celé jazero. Hneď vykladám a nafukujem čln, za ten čas hmla ustúpila a ja si môžem jazero prezrieť v plnej jeho kráse. Ako sa tak plavím kľudnou hladinou ďalej a ďalej a zisťujem že všetky úseky nočného lovu sú plné, moja nálada prechádza z úvodnej eufórie do smútku. V duchu si hovorím „to vážne nebudem môcť chytať na vode kvôli ktorej som prešiel toľko kilometrov?“.

Zastavujem pri brehu v miestach kde sú rozložený Holanďania a po krátkom a krkolomnom rozhovore naozaj zisťujem že jazero je úplne plné rybárov dychtiacich po veľkom úlovku. Nezostáva mi nič iné len zvesiť ramená, zbaliť čln a ísť na predom vytipované alternatívne jazero. Jedinou útechou mi je len to že mi Holanďania povedali o absolútnej nulovej aktivite rýb.

Druhé jazero je vzdialené len pár kilometrov. Aj za tento krátky čas jazdy si ale stíham uvedomovať aká je táto krajina malebná. Krásne kamenné domy s farebnými okenicami a veľkými pozemkami na ktorých sa pasú kravičky Charolais (typické plemeno vo Francúzsku). A v tomto nádhernom kraji sa nachádza aj cieľ mojej cesty. Mám naozaj šťastie pretože hneď prvé miesto ktoré sa mi páči je voľné, neváham ani chvíľku a vybaľujem všetky veci z auta a že ich teda je. Od miestnych sa dozvedám že ryba ani na tomto jazere nie je príliš pri chuti ale to je mi jedno, hlavne že už mám aspoň nejaké miesto. Vo vode nachádzam veľké množstvo nerovností, zlomov a hrán čiže umiestnenie prútov nie je problém. Štyri prúty som rozhodil do rôznych hĺbok a vzdialeností od brehu ako to mám rád.

Po západe slnka začína voda ožívať, ryby vyskakujú, ako by ma chceli privítať u nich doma a v tom prvé píííííp…neváham ani sekundu a už som v člne s prútom v ruke a motorom na plné „gule“. Po pár metroch ale zisťujem že sa mi zamotala do silónu šťuka ktorá za sebou ťahala aj oceľové lanko. Planý poplach, šťuku zbavujem nepríjemnej záťaže a prút idem znovu vyviesť. Po ceste na breh si všímam neskutočný počet sladkovodných rakov, slimákov a mušlí „tak toto nebude vôbec ľahké“ šomrem si popod nos. Do rána už bol kľud a ja sa prebúdzam do usmokleného a chladného rána. Tak takúto zmenu som nečakal, včera som chodil bez trička a dnes sa musím obliecť do zimného kompletu. Tak toto sa rybám páčiť určite nebude a mal som pravdu. Ryby boli úplne neaktívne a tým viac ma potešil môj úplne prvý francúzsky kaprík.

Súboj bol krásny aj keď sa nejednalo o rekordný úlovok ale ten chvost mi dával zabrať. Takže ryba sa dá chytiť aj v takomto počasí „hurá do nich“. Vedel som že nenachytám veľké množstvo rýb a bol som na to pripravený. Táto skutočnosť sa potvrdila a určite tomu dopomohol aj fakt že od môjho príchodu stále klesala hladina vody a mne sa tak naskytol pohľad na krásu jazera ktorá je inak pod hladinou.

Do posledného večera som sa pretĺkal nepriazňou počasia v ktorom sa mi podarilo chytiť pár menších rýb (čo by som za takéto ryby dal u nás). V tom to ale prišlo, prút ktorý som mal vyvezený najďalej naraz nesmelo pípol, „tak poď“ píp, pííp, pííííííp…. a ja už som išiel za ním. Motor na maximum a to Rhino BLX 70 dokáže vyvinúť poriadnu rýchlosť, takmer som nestíhal navíjať. Za okamih som bol nad rybou a to už som vedel že to bude určite najväčšia ryba pretože ma pekne počkala na mieste kde sa nechala prekabátiť. Súboj v desať metrovej hĺbke bol dlhý ale to je dobré veď práve súboj s rybou je ten najkrajší zážitok na rybačke. Po pár minútach sa unavená ryba položila na hladinu a mňa okúzlila svojou krásou a veľkosťou. Na brehu mi miestny rybári pogratulovali k nádhernému úlovku a ja som sa cítil fantasticky.

Takéhoto nádherného lysca som si želal „ďakujem“ misia splnená. Do rána som prakticky oko nezažmúril pretože vo mne stále rezonoval ten krásny pocit zo súboja a samozrejme aj myšlienka na to že ráno balím a idem domov. Kvôli takýmto zážitkom sa oplatí cestovať tisícky kilometrov a ja už teraz viem že sa sem o rok určite vrátim.

Za team Tropic Fishing

Ľudovít Vítek

ZANECHAT KOMENTÁŘ

Prosíme, vložte komentář
Prosíme, vložte své jméno