Moja daľšia výprava smerovala na miesne jazero kde som mal v pláne zotrvať celkovo 5 dní. Nakoľko sa jednalo o jazero kde som prakticky vyrástol ,tak som to tam aj veľmi dobre poznal, ale v malom kútiku mnou lomcovali obavy  a to z jasného dôvodu  som vedel aké sú v tomto jazere ryby náladové. XY krát som zažil to, že podmienky boli doslova “cukríkové,, či sa už jednalo o počasie,perfektný tlak alebo tak ospevovanú jeseň, proste na nič som sa nedokázal 100% spoľahnúť, lebo pomerne vždy si ryba išla “to svoje” no a práve preto ma to tam vždy ťahalo ako magnet, ale hlavným dôvodom bolo, že som vedel aké ryby voda predomnou ukrýva.

Tak som sa teda patrične “vyzbrojil,, a mohlo sa začať moje malé dobrodružstvo. Nakoľko sa jednalo o prvý júnový týždeň, vybral som si preto plytšiu časť jazera, voda ešte nebola celkom prehriata a zdalo sa mi to ako celkom dobrá voľba. So sebou som si vzal Extázu, v tom aký druh boilies zvolím som mal jasno už dlhšie, nakoľko na predchádzajúcich výpravách mi na to ryba slušne reagovala a tvrdosťou veľmi dobre odolávala bielej rybe za čo má u mňa veľké plus. Svoje lovné miesta som si poctivo oklepal a osadil bojkami, ku každej som do okolia rozhádzal pár kíl extázy a s kľudným svedomím som sa mohol naspäť vrátiť ku brehu. Do druhého dňa sa vôbec nič nedialo, až postupom času to začalo mať “grády” a zo záberov sa stalo hotové peklo. Milá naša organizácia nám na jeseňnom zarybňovaní uštedrila poriadnu porciu vyhladovaných kapríkov odhadom okolo dvoch kíl, a tí mi to dávali poriadne pocítiť. Zažil som všeličo možné pri vode, ale aby som 5 minút po vývoze, kde som mal našitú Extázu a to po 3x24mm alebo 2x30mm, ihneď skákal do člna za dvojkilovou “piraňou” sa mi zdalo už priveľa. Kvôli tomu som bol donútený zmeniť miesto a už vôbec to nepreháňať s krmením a táto menšia zmena mi priniesla vytúžené ovocie, ale bohužiaľ nie na dlho.

Kedže som sa s Extázou trafil drobcom do chuti, potrebovalo to zmenu. Nakoľko som xy krát skúšal na tomto jazere Angry plum, tak tým som viac zisťoval, že tejto vode proste nesedí, čo je samozrejme normálna vec ,veď neexistuje univerzálna nástraha. Nakoľko som sňou spravil vždy minimum záberov oproti iným jazerám a nástrahám. A práve teraz bola tá správna chvíľa tam poslať niečo čo tu nejde. Možno to znie úsmevne, ale tak prečo nie a vážne som bol už zúfalý. Ten neopísatelný pocit, keď ma v noci  zo spacáku vyháňa brútalna jazda, áno jazda, po všetkých tých padákoch konečne prišla jazda, u mňa v hlave to znie to neuveriteľne a zas mi moja veľmi obľúbená Angry plum ukazuje silu.

Neváham ani len sekundu a skáčem do člna za rybou, cestou sa v duchu modlím aby to bola konečne poriadna ryba, prichádzam člnom nad rybu a po zhruba 15 minútovom súboji mi konči v podberáku dlhočízny šupináč a ja usmiaty od ucha k uchu smerujem naspäť .Po príchode na breh ihneď dávam rybu do podložky, po zvážení mi váha ukazuje “čistých” 15,90 a ja jásam od radosti, že sa mi to nakoniec podarilo. Po pár fotkách a nasledovnom ošetrení púštam toho dlháňa, ktorý mi spravil obrovskú radosť nazad do svojho vodného sveta. Týmto krásavcom moja výprava končí a už teraz sa teším na daľšiu a na toto jazero sa s veľkou pravdepodobnosťou určite vrátim ale o tom až nabudúce.

S pozdravom Martin Ondrejička

NIKL Team Slovakia

ZANECHAT KOMENTÁŘ

Prosíme, vložte komentář
Prosíme, vložte své jméno